Práca vo volebnej komisii

Autor: Pavel Kalis | 2.4.2014 o 18:25 | (upravené 2.4.2014 o 19:41) Karma článku: 4,31 | Prečítané:  520x

Pri príležitosti voľby prezidenta slovenskej republiky 2014 som sa rozhodol, že sa budem podieľať na voľbách ako sa len dá. Pred zaslaním žiadosti za člena volebnej komisie, som sa snažil nájsť informácie, v čom vlastne spočíva úloha volebnej komisie. Keďže som nič na internete nenašiel rozhodol som sa, že o mojej skúsenosti napíšem článok.

 

V prvom rade som potreboval vedieť koho vlastne budem voliť. Ako prvé som si pozrel prieskumy a poradie kandidátov. O pánovi premiérovi toho vieme všetci veľa a ako sám povedal ,,som politicky nahý". Tam bola moja voľba jasná (nie). O občianskom kandidátovi Milanovi Kňažkovi som veľa nevedel, no najviac som sa dozvedel od známych. Jeho kampaň nebola moc silná. Radoslav Prochádzka v tom čase nerobil silnú kampaň, ale dalo sa o ňom veľa nájsť. No jeho by som si vedel predstaviť ako premiéra a nie ako prezidenta. Prišiel na rad občiansky kandidát Andrej Kiska. Keďže jeho oznámenie o kandidatúre bolo známe veľmi dlho, veľa sa o ňom dalo aj nájsť. Prišiel mi ako najvhodnejší kandidát. Toto bola aj moja voľba. Samozrejme každý máme iný názor.

V druhom rade som zisťoval kam vlastne poslať žiadosť a ako. Nakoniec som využil možnosť petičného hnutia za občianskeho kandidáta Andreja Kisku. Keďže som bol stotožnený s jeho názormi, bolo mi jasné za koho sa do komisie posadiť. Bolo to v celku jednoduché. Na jeho internetovej stránke bola kolónka ,,podporte ma" a tam možnosť ísť za člena komisie.

Nešlo mi o peniaze. Išlo mi o to, aby naozaj vyhral ten kandidát, ktorého si ľudia zvolia. Samozrejme, že jedným volebným okrskom nezmením skoro nič. Išlo mi aj o pocit, že som pre to niečo spravil a nesedel len v krčme alebo v bare s plačom ako je všetko zlé. Mal by som zo seba už dobrý pocit aj ak by som sa do komisie nedostal.

Po istom čase mi prišiel mail, že ma vybrali do volebnej komisie. Nebol som síce v mojom okrsku, ale nevadilo mi to. Neskôr prišlo poštou predvolanie na zasadanie volebnej komisie. Zasadanie sa konalo na mestskom úrade. Prišiel som tam. Podali nám základné informácie, volili sme predsedu a podpredsedu volebného okrsku, dostali sme zákony týkajúce sa volieb. Komisia sa skladá z minimálne piatich členov a zapisovateľa. Zapisovateľ je pridelený mestským úradom. Na zasadaní sme teda po inštruktáži začali s voľbou predsedu volebnej okrskovej komisie. Naša zapisovateľka nám oznámila, že sa na predsedovi a podpredsedovi dohodneme alebo sa bude robiť tajné hlasovanie. Podotkla, že by bolo vhodné, ak by sa predsedom stal človek, ktorý už v komisii bol a má prehľad. Samozrejme za predsedu sa nikto nehlásil. Tak som sa prihlásil ja, aj keď som nevedel čo ma čaká. Potom sa skladal sľub.

Ako predseda som sa musel zúčastniť aj zasadania predsedov a podpredsedov. Toto zasadanie bolo podľa mňa zbytočné (teda aspoň pre mňa). Preberali sa tam len zákony, ktoré sme si mali naštudovať doma. Je však pravda, že niektoré som si musel prečítať viac krát, aby som ich pochopil. Predseda sa musel zároveň v deň volieb, zúčastniť na zasadaní, ktoré sa konalo v deň volieb o 5:00 ráno. Zasadanie sa končilo okolo 5:45. Zobrať z úradu materiály (obálky, volebné lístky, zoznam voličov, ...). Do 7:00 všetko prichystať aby sa presne o 7:00 mohli začať voľby. Ostatní členovia komisie, dorazili postupne do 6:50, priamo do volebnej miestnosti. Urny sa pečatili za prítomnosti všetkých členov komisie. Predseda zodpovedá počas priebehu volieb za „hladký priebeh". Našťastie sa nič vážne nestalo a voľby prebehli hladko. O 22:00 sme uzavreli miestnosť a za prítomnosti všetkých členov komisie, sme otvorili urny. Spočítali sme hlasy z prenosnej urny (uzatvorené, len pre zistenie či počet obálok je zhodný s počtom voličov, ktorý požiadali o voľbu do prenosnej urny) a zmiešali ich. Potom sa začalo otváranie obálok a počítanie hlasov. Sčítavanie hlasov trvalo cca do 23:15. Potom sa predseda a zapisovateľka vybrali na krajský úrad, kde bol vytvorený tzv. „štatistický úrad", v ktorom sme dostali poradové číslo a čakali. Dostali sme sa dnu a prešli k pánovi za počítačom. Nahral do systému údaje, spolu sme ich skontrolovali, predseda podpísal pravosť a boli sme prepustený z volebnej komisie. Odovzdali sme dokumenty na mestskom úrade k archivácii. Približne o 23:45 bolo po účasti vo volebnej komisii.

V druhom kole, to bolo podobné. Len sčítanie hlasov sme zvládli rýchlejšie. Končili sme cca o 22:25. Na štatistickom sme dostali poradové číslo 8 a materiály sme odovzdávali ako druhý. Asi tak o 22:40 sme mali koniec.

Byť vo volebnej komisii je zážitok. Spoznáte ľudí, naberiete veľa zážitkov. Nikomu neodporúčam robiť to pre peniaze. Neoplatí sa to. Predseda dostane presne takú istú sumu ako aj člen komisie.

 

Jediné v čom by som videl problém bola strava. Nakoľko mám menšie zdravotné problémy, mám prikázanú diétnu stravu. V prvom kole som ju neriešil. No pred druhým kolom som vedel, ktorá reštaurácia vyhrala verejnú súťaž. Keďže jej majiteľa poznám z videnia, bol som osobne za ním či by sa nedal spraviť jeden obed podľa mojej diéty. Nemal s tým žiaden problém. Povedal len jedno. Musím to vybaviť na mestskom úrade, lebo on má s nimi zmluvu a musí sa jej držať, pokiaľ mu ale z mestského úradu dajú vedieť, nebude mať s tým žiadny problém. Obed je súčasťou odmeny pre členov volebnej komisie. Volal som teda so zapisovateľkou nášho okrsku, ktorá mi povedala, že zistí čo sa dá robiť. Neskôr sme spolu volali a oznámila mi, že to dohodla s pani, ktorá ma na starosti stravu. V deň volieb nastalo prekvapenie. Obed som dostal taký istý ako všetci. Pani, ktorá to mala na starosti, musela volať zamestnankyne, ktorá robila rozvoz stravy. Ospravedlňujem sa za nezrozumiteľnosť textu ale nechcem uvádzať mená. S dotyčnou osobou, ktorá zamietla môj obed som mal menšiu výmenu názorov. Prvé čo mi povedala bolo „ako som si to mohol dovoliť?". Keď pani „dôležitá konečne pochopila, že môj zdravotný stav mi neumožňuje spotrebovať ponúknutý obed povedala, že som mal priniesť správu od lekára. Keby som o tom vedel alebo ma o to niekto požiadal, urobil by som to. Keďže bývam sám, nemal som obed ani komu dať. Nakoniec tak ako v prvom kole, som ho daroval členovi vedľajšej okrskovej komisie. Tento odsek je venovaný len jednej jedinej osobe. Môj obed nezmenili len z jedného jediného dôvodu. Aby mali všetci rovnaké jedlo (zdravotné dôvody nemajú váhu). Nad daný problém som sa povzniesol. Samozrejme pri výmene názorov som sa správal maximálne slušne (no úsmev na tvári som nemal). Problém nebude ani riešený. Nabudúce ale viem, že budem nútený podať písomnú žiadosť o udelení výnimky so správou od lekára.

Samozrejme to nie je všetko. Zážitkov a spomienok je oveľa viac. Ak sa niekto bude rozhodovať, či ísť za člena okrskovej volebnej komisie, určite odporúčam. Pripomínam, nerobte to pre peniaze.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?